Aktuálny čas: 15:58:12; Sobota 16.decembra 2017
nadpis s erbom

Lipové - história

História a súčasnosť obce

Prvá zmienka o tejto oblasti, a to o jazere Zsemlékes ako Semleus, je z roku 1265 v súvislosti s Hradnou Bogyou, ktorá sa spomína v darovacej listenie Bélu IV. Po regulácii vôd na Žitnom ostrove bol grófom Jánosom Waldsteinom založený majer Zsemlékes. Okolo roku 1880 zriadili na osade Terem svoj poľovnícky revír a bažantnicu Sabránovci.

Prvá zmienka o samotnej obci Lipové pochádza z roku 1921, keď ju, ešte pod názvom Hodžovo (názov dostala podľa bývalého prvého slovenského medzivojnového predsedu vlády Československej republiky), založili po pozemkovej reforme v roku 1920 „kolonisti“ z celého Slovenska (pôvodne asi 72 rodín s počtom cca 450 osôb) - z Oravy, Kysúc, od Trenčína, Topoľčian či Humenného, ale aj z Moravy, a to na mieste troch majerov - Zsemlékes, Terem a Rakotás, ktoré v tom čase patrili do vlastníctva grófa Kálnokyho. Prví obyvatelia si kupovali nehnuteľnosti - ornú pôdu a domy - od Stavebného bytového družstva kolonistov na Slovensku, čím vytvorili samotnú obec s osadou Rákytie, ktorú domáci nazývajú tiež „Rakotáš“. Prvým lipovským richtárom sa stal Juraj Janáč alebo Ján Šenkoc. V dvadsiatych rokoch - okolo roku 1928 - boli postavené budovy základných škôl či už v samotnej obci ako i v osade Rákytie (v obci v tridsiatych rokoch pôsobila určitá forma strednej poľnohospodárskej školy), bol založený cintorín a postavená evanjelická zvonica. V roku 1938 bola dokončená stavba rímskokatolíckeho kostola. V tomto období sa v obci viedol aj čulý kultúrny a spolkový život, a to až do roku 1938 - Viedenská arbitráž – kedy boli tunajší obyvatelia nútení opustiť svoje domovy a odísť na oklieštené Slovensko.

Po skončení II. svetovej vojny sa väčšina obyvateľov vrátila naspäť do obce. Bola dobudovaná asfaltová cesta z Hodžova do susednej obce Zemianska Olča. Bola plánovaná aj stavba evanjelického kostola, ktorá sa však pre udalosti vo februári roku 1948 a následnú vnútropolitickú situáciu v Československu už nemohla zrealizovať. V 50-tych rokoch došlo k premenovaniu obce Hodžovo na Lipové a s mnohými ťažkosťami a veľkým utrpením vtedajších samostatných roľníkov - najprv na osade Rákytie, potom aj v samotnej obci bolo založené Jednotné roľnícke družstvo, v ktorom následne pracovala väčšina obyvateľstva obce. Následne v roku 1965, za pomoci miestneho JRD, bol postavený kultúrny dom.

Ďalším prelomovým rokom obce bol rok 1965, v ktorom obec postihla povodeň na Dunaji. Po opadnutí vôd sa naprostá väčšina obyvateľovv vrátila do svojich obydlí, ktoré však boli značne poškodené, a ktoré si za pomoci rôznych organizácií z celého Slovenska, no hlavne z okresu Topoľčany, museli poopravovať. V tomto období sa súčasne realizovala stavba budovy predajne potravín a hostinca JEDNOTY, bol vybudovaný verejný vodovod, verejné osvetlenie a miestny rozhlas. V 70-tych rokoch sa podarila zrealizovať stavba spevnenej cesty do osady Rákytie. Po tomto období však nastal úpadok našej dediny a to z dvoch dôvodov:
   1.) Došlo k zlúčeniu JRD v Lipovom s JRD v Zemianskej Olči, čo podnietilo veľký odchod mladých z obce do Komárna, Bratislavy či inde na Slovensko, kde sa však väčšina z nich dobre uchytila.
   2.) Vznikom strediskových obcí sa veľmi obmedzili finančné príjmy obce a tiež sa tu zastavila akákoľvek investičná činnosť. Obec Lipové bola považovaná ako obec zániková.

V roku 1976 zanikla pre nedostatok detí jednotriedna základná škola.

Toto všetko malo za následok, že v obci ako takej sa úplne zastavil akýkoľvek spoločenský a kultúrny život, ktorý do tej doby bol veľmi bohatý. Tiež to spôsobilo, že sa začalo rapídne meniť demografické zloženie obyvateľstva v prospech starých a prestárlych občanov.

V 80-tych rokoch sa realizovala len jedna investičná činnosť, a to výstavba domu smútku v rámci Akcie - Zet, ktorý však zostal v podstate nevybavený základnými prostriedkami až do ponovembrového obdobia.

Veľkým zlomovým rokom pre obec bol rok 1989. Od tejto doby zažila obec opäť oživenie, a to po každej stránke. Prvým ponovembrovým starostom obce sa dočasne, počas prechodného obdobia, stal p. František Králčik. V obci sa zrealizovala rada investičných akcií, ako napríklad - vybudovanie parkoviska v strede obce (1991), oceľovej lávky na hornom konci obce (1992), dovybavenie domu smútku a vybudovanie detského parku (1993), plynofikácia obce Lipové a vybudovanie verejného osvetlenia na miestnom cintoríne (1994), napojenie vodovodu obce na skupinový vodovod SKV Gabčíkovo (1996), vybudovanie parku pri evanjelickej zvonici (1997), rekonštrukcia strechy kultúrneho domu a časti miestnej cesty (1999), zastrešenie domu smútku, vybudovanie sociálneho zariadenia v budove kultúrneho domu (2002) rekonštrukcia kostola (2003), rekonštrukcia budovy obecného úradu (2004 a 2006), rekonštrukcia ďalšej časti miestnej komunikácie a vybudovanie parkoviska pred kultúrnym domom (2008), výstavba športového multifunkčného ihriska (2010) a rekonštrukcia hospodárskej budovy, súčasti športového multifunkčného ihriska (2011).


Oblasť kultúry :

Ako už bolo vyššie uvedené, v obci bol do sedemdesiatych rokov čulý kultúrny a spoločenský život. V prvých rokoch po založení obce tu svoju činnosť vyvíjali rôzne vzdelávacie a záujmové spolky – jazdecký, divadelný, hasičský. V obci bola zriadená na vtedajšie pomery veľká knižnica. Svoju činnosť vyvíjali obe cirkevné spoločenstvá - katolíci i evanjelici. Musí sa podotknúť, že veľká časť týchto aktivít sa spájala s menom vtedajšieho učiteľa Jána Kvietka. Amatérsky divadlený súbor viedol Śtefan Križan, ktorý si pre tento účel urobil i režisérsky kurz.
Na toto obdobie (tridsiate roky dvadsiateho storočia) sa tiež viaže viac-menej úsmevné rozhodnutie obce – podporené petíciou jej občanov, ktorou sa v obci Lipové „navždy“ zakázalo nalievať alkoholické nápoje.

V neskorších rokoch pribudlo premietanie filmov v budove kultúrneho domu, návštevy divadelníkov z Komárna či Bratislavy. Tiež sa uskutočňovali rôzne kultúrne podujatia z príležitosti rôznych sviatkov, napríklad Medzinárodného dňa žien. V obci sa každoročne konali dve i viac zábav. Toto trvalo do už spomínanej prvej polovici rokov sedemdesiatych. V súčasnosti, a to od roku 1989 sa kultúrny život obci znovu pozdvihol, no je samozrejmé, že z dôvodu veľkého úbytku obyvateľov už nie na takú istú úroveň, aká tu bola pred tým. Každoročne sa konajú slávnosti Dňa matiek, júnové oslavy MDD, Dňa úcty starším, Oslavy jubilantov a v decembri Mikulášske oslavy rodiny. V minulosti sa uskutočnili slávnostné vysviacky cintorínskeho kríža (12.8.1995) a evanjelickej zvonice (16.8.1997) po ich rekonštrukciách, slávnostná vysviacka oltára v evanjelickej modlitebni (21.4.1996), oslava 50-teho výročia "novozaloženia" evanjelického cirkevného zboru v obci (9.5.1996) a oslavy 60-teho výročia vysvätenia katolíckeho kostola (16.8.1998), ktorých sa zúčastnili evanjelický a.v. biskup Ivan Osuský a rímskokatolícky arcibiskup Mons. Ján Sokol.
V roku 2000 bol pre obec vytvorený a následne Vládou SR schválený erb obce a jej ostatné symboly. Erb obce tvorí v modrom štíte nad dvoma zlatými striebrokvetými odvrátenými lipovými vetvičkami hustý zlatý snop a strieborný obrátený lemeš. Ide o poľnohospodársky motív doplnený o lipové ratolesti vo funkcii hovoriaceho znamenia, vyjadrujúceho pomenovanie obce.


Oblasť hospodárska :

Obyvateľstvo obce sa od jej počiatku, vzhľadom na prírodné podmienky, zaoberalo poľnohospodárstvom. Do roku 2010 v obci pôsobilo Poľnohospodárske podielové družstvo, v ktorom pracovala väčšina aktívneho obyvateľstva obce. V roku 2010 sa družstvo zlúčilo s Poľnohospodárskym družstvom Sokolce. V obci pôsobí aj niekoľko samostatne hospodáriacich roľníkov. Či družstvo alebo samostatne hospodáriaci roľníci, všetci sa orientovali hlavne na pestovanie obilovín a chov ošípaných a hovädzieho dobytka.

Keďže v obci sa nenachádza žiadna priemyselná či iná organizácia, ostatní obyvatelia pracujú, resp. pracovali mimo obce. Najviac obyvateľov dochádzalo za prácou do Slovenských lodeníc v Komárne a neskôr do firmy Volkswagen v Bratislave.

Z iných činností možno spomenúť, že v obci je jedna predajňa potravín a jeden hostinec. Na k.ú. Lipové leží bývalé štrkovisko, situované bezprostredne vedľa obce Zemianska Olča, ktoré si po odkúpení jeho vlastník zmenil na rybársky revír. V roku 2005 vznikla v lokalite „Hájik“ zberňa druhotných surovín.


Ostatné informácie:

Obvodné zdravotné stredisko, obvodné oddelenie policajného zboru, základné školy, ktoré navštevujú školopovinné deti obce Lipové, ako aj najbližšia železničná stanica sa nachádzajú v obci Zemianska Olča, ktorá je vzdialená cca 5 km. Najbližšia autobusová zastávka pre diaľkové autobusy je v obci Tôň.
Obec Lipové patrí k Daňovému úradu Nitra, kontaktné miesto Kolárovo a k pobočke Slovenskej pošty v Zemianskej Olči.

Obec patrí k Rímsko-katolickej farnosti sv. Jozefa v Zemianskej Olči a Evanjelickému farskému úradu Zemianska Olča – Lipové.

Najbližšie termálne kúpalisko sa nachádza v meste Veľký Meder.

Najbližšie hraničné prechody do Maďarskej republiky sa nachádzajú v Komárne (smer Komárom - diaľnica na Budapešť) a v Medveďove (smer Györ).




Niektoré fotografie z histórie obce: